Vtedy ráno som si prečítala mail, na ktorý som nereagovala , lebo som sa ponáhľala na autobus.
Uvádzam ho skoro v plnom znení s dovolením Evičky, ktorá súhlasila.
Dobrý večer pani Zdenka.Vašu knihu Biele svetlo ktorú som si od Vás minulý týždeň kúpila, som prečítala ešte v ten deň, ako som ju dostala.Predtým som čítala knihy od Lorny Byrneovej / Anjeli v mojich vlasoch a Schody do neba /,ktorá má podobné dary a od malička vidí anjelov a ešte niekoľko iných kníh od zahraničných autorov.Nechcela som veriť,žeby na Slovensku nebolo človeka ktorý by mal podobné schopnosti a tak som si Vás našla.Ešte dva roky dozadu ma takéto veci vôbec nezaujímali,dá sa povedať, že som bola do toho času ateistkou,ale všetko sa zmenilo takmer odrazu, keď mi ochorel môj milovaný brat a xx.xx.xxxx zomrel a to dosť mladý vo veku 55 rokov. Posledné mesiace svojho života ma viedol pomaly ale isto k myšlienkam veriť a uveriť v Boha, v duchovný svet a vo všetko, čo s tým súvisí. A tak čítam všetko cez Sväté písmo, beletriu aj skutočné príbehy a snažím sa pochopiť tieto úžasné veci. Ale,tak ako určite každý, kto Vás vyhľadá,mám aj ja dôvod, prečo sa tak stalo. Chcela by som dostať odpoveď na otázky ktoré Vám dáva veľa ľudí,či je duša môjho brata už na druhej strane, či náhodou nie je ešte tu k niekomu pripútaný, či ho netreba odprevadiť do Svetla?Dala by som prednosť osobnému stretnutiu s Vami /aj keď ste na druhej strane Slovenska,to mi nevadí/,ale rada by som prišla aj na seminár, aby som viac pochopila a prežila to, čo v knihách čítam.Ťahá ma to za Vami,už som Váš hlas počula v telefóne/volali ste mi/,už viem ako vyzeráte/videla som Vaše fotky na internete/,tak ešte osobné stretnutie s Vami by ma spravilo šťastnou.Je to aj preto,že brat odchádzal z tohto sveta tak, že s ním neboli vysporiadaní dvaja ľudia, on s nimi bol po svojom vysporiadaný, ale oni doteraz nie.Viem, že nebudem vyrovnaná a pokojná pokiaľ sa s Vami neporozprávam.
Ďakujem.
Vždy som predpokladala, že duchovia si medzi sebou o mne povedia. Tentokrát sa mi to ale potvrdilo..
Často navštevujem kamarátku v Žiline. Aj tento večer sme spolu sedeli u nej a kukali telku. Do obývačky jej vedú dvoje dvere. Jedny do kuchyne a druhé na chodbu. Medzi nimi stojí komoda a na nej telka. Obidvoje boli otvorené. Odrazu
jej psík v kuchyni začal vrčať a čudne štekať. Vo dverách do chodby, ktorá je spojená s kuchyňou som zbadala, ako sa niečo pohlo rýchlo smerom do spálne. Psík na niečo čudne reagoval.
„Je tu niekto ?“
Opýtala sa kamarátka, ktorá samozrejme o tom, čomu sa venujem vie.
„Neviem“
Vstala som a šla do chodby.
„Niekto áno, ale nevidela som ho.“
Psa dala kamarátka do detskej izby a znovu sme pozerali telku a klábosili. Odrazu sa vo dverách do kuchyne niekto objavil. Nakukoval spoza steny, jednou rukou sa držal verají a vystrkoval len hlavu.
Keď som vstala, že sa tam idem pozrieť rýchlo odišiel. No nevadí.Asi sa mi niekto ozve, ku komu patrí.
„Je to niekto zlý? Mám sa báť?“
Opýtala sa Danuška, keď videla, že sa po duchovi obzerám.
Táto otázka ma rozosmiala.
„Nie nemusíš. On sa skôr bojí alebo hanbí.“
Duch, ktorý sa ukázal bol mladý a bolo vidieť, že je zvedavý, ale nie zlý.Viac sa neukázal a bol kľud.
Druhý deň po obede som cestovala autobusom domov a zrazu ma napadlo, čo ak
predsa patrí k včerajšiemu mailu?
Hneď som zavolala na Evkine číslo, ktoré som si včera ráno ešte rýchlo uložila do mobilu.
„Dobrý deň,
neviem, či to bol Váš brat, kto sa mi včera ukázal, pretože bol mladý, mohol mať asi 25 rokov.
Viete, schovával sa a to majú vo zvyku duchovia, ktorí boli vo väzení?“
Takto dosť nepriamo som sa opýtala na chúlostivú tému.
„Ale on bol, síce veľmi kratúčko ale bol. Pomohla by Vám fotografia?“
„Neviem, skúste mi poslať mailom“
Skoro som zabudla vystúpiť z autobusu. Rýchlo som hovor ukončila a to, že sa mi počas jazdy jej brat znovu ukázal mi z hlavy uletelo.
„Pani Zdenka,ďakujem že ste mi dnes volala. Hľadáme bratovu fotku keď bol mladší a ak sa nám to podarí,tak Vám prepošlem mailom fotku aj z mladších rokov aj ako vyzeral asi 3 roky dozadu,myslím že Vám to pomôže. Ale aj tak sa
chcem ku Vám objednať.“
Večer ma čakal tento dovetok na maili a neskôr aj fotografie.
Odpísala som, že to asi bude jej brat a dohodli sme si aj stretnutie.
Prišla sympatická mladá osôbka.Vyžarovala z nej charizma a ja som bola rada, že ju spoznávam.
Hneď sme prikročili k práci. Veď vážila za mnou cestu z druhého konca Slovenska a čakala ju aj cesta späť.
Netrvalo dlho a jej brat sa ukázal.
Pocity a náznaky duchov a rôzne výjavy, ktoré vtedy vidím, sa mi len ťažko prekladajú do ľudskej reči. Hlavne keď ide o mená z ktorých mi niekedy znie v hlave len jedno písmenko. Ale v tomto prípade to bolo celkom zrozumiteľné a Evičke dopriane.
Brat jej ukázal , že jej dal náramok.
„Ano dal a ako vedel, že má ísť tu?
„Povedal mu to niekto od kamaráta poľovníka. Mal kamaráta poľovníka?“
Ani neviem presne,čo mi vtedy Evička odpovedala a až neskôr som si uvedomila, že to bola odpoveď na priamu otázku, ktorá nás viacerých už dlhšiu dobu zaujíma.
Potvrdenie, že komunikujú a pomáhajú si aj medzi sebou. Neskôr sme to rozoberali a ja som vedela, že toto sa mi ešte nestalo. Miško odišiel do Svetla, s Evičkou sme sa rozlúčili a neskôr mi napísala.
Dobrý deň pani Zdenka,…
Keď som od Vás v piatok odišla, podarilo sa mi zo Žiliny napodiv dostať rýchlo na cestu smerom domov /nemám dobrý zmysel pre orientáciu vo veľkých mestách/ a po asi pol hodine som zaparkovala pred nejakým motelom na parkovisku a hneď som zavolala sestre a začala som jej rozprávať, čo som s Vami a s mojim bratom prežila. Dokonca sestra chcela počuť podrobnosti a nútila ma k detailom, aby som nič nezabudla pokiaľ dojdem domov. Tak som spustila rozprávanie ako z veľkej knihy, aj s pocitmi ktoré som mala, aj čo všetko brat cez Vás povedal,čo ste videla. Keď som sa jej spýtala či mi verí,tak povedala že samozrejme a bez výhrad aj, že sa nemôže dočkať, pokiaľ jej to ešte raz všetko poviem.Potom som pokračovala ďalej a celou cestou som si preberala,čo všetko brat povedal, aké to boli pravdy, ktoré povedal, skutočnosti z nášho života a dokonca také skutočnosti, ktorými ste ma Vy aj brat presvedčili že v tú chvíľu tam naozaj bol.Celou cestou som poplakávala a miestami až vzlykala, že sa mi niečo také krásne prihodilo a že som spolu s Vami mohla bratovi pomôcť prejsť do Svetla. Celú sobotu a nedeľu som bola ako v mrákotách, stále dookola som si prehrávala slová ktoré povedal,predstavovala som si všetko, čo ste okolo rozprávala, ako ho vidíte a to vyvrcholenie ako ste povedali, že prišla pre neho nejaká žiarivá vyššia bytosť aj s dvomi dušami, ktorými boli dedko a babka a keď ste povedali, že sú to rusíni / čo je svätá pravda / tak to bolo absolútne vyvrcholenie tohto reálneho zážitku. Ja viem,že asi to nebolo na mne vidieť a že máte možno s inými ľuďmi iné skúsenosti /nejaký tranz, alebo tiež majú videnie, alebo vidia
svetlo/-ja som reagovala plačom, lebo väčšinou takto reagujem.V aute ma potom prepadla ľútosť prečo som mu nepovedala, že ho veľmi ľúbim a že sa za neho každý deň modlím, že som prepásla príležitosť.Všetko sa udialo tak pek
ne, zvláštne, dosť rýchlo a vychádza mi to tak, že čo malo byť povedané tak bolo.Cez víkend sme so sestrou ešte raz prerozprávali všetko a aj sestra je úplne ohromená z toho, že sa nám to prihodilo.Vašu knihu Biele svetlo začala
čítať ešte raz.Viete čo bola jej prvá otázka?A kde bol Miško doteraz? Povedala som jej že ostal ešte tu, pri nás a nevedel odísť, lebo nechápal prečo zomrel a že vlastne som mu to v piatok vysvetlila /cez Vás/.
Aj ja som v sobotu ešte raz listovala Vašu knihu aj som si ešte raz čítala na www.stránke príbehy ktoré nie sú v knihe a hľadala som spôsoby ako duše odchádzajú do Svetla. Niektoré duše odchádzajú do Svetla radostne sami, po iné
príde niekto z príbuzných /ako pre profesora babička/, pri iných Vám zasa pomôže Váš otecko.Pre môjho brata prišli babka s dedkom /z maminej strany/ spolu s vyššou bytosťou. Vraveli ste Zdenka že bola tá bytosť rozžiarená a že
pritom jase ste až ustúpila do zadu.Viete mi to vysvetliť? Ako ste to vnímala?
Aj to,ste vravela, že sa mu dobre dýcha, že dosť rýchlo odišli a stačil ešte povedať, že nám bude pomáhať.Tu by som chcela vedieť ako to mám chápať. Je to možné že aj cez Vás? V niektorom článku o Vás, som čítala,že dokonca môžete
poslať sms správu , odkaz od duše? Dobre tomu rozumiem? Vo Vašich príbehoch píšete, že duše prichádzajú aj zo Svetla, že nás môžu vidieť, pomáhať, radiť nám,ale musia nás nechať slobodne žiť aj sa rozhodovať. Ako vlastne na Vás
pôsobil môj brat keď odchádzal do Svetla,aký ste z neho mala pocit?
Bol spokojný,vyrovnaný,šťastný?Keď som stála v kruhu,bol vážny alebo sa usmieval, ako na Vás pôsobil? Určite neplakal,to by ste mi povedala, že? Ešte sa mi stali dve zvláštnosti.Jedna taká maličká, keď som od Vás odchádzala a pohla sa s autom, prešla som pár kilometrov, tak som zistila, že mi prestala svietiť kontrolka poruchy auta /tá mi svieti už mesiac,v servise o tom vedia a testujú mi auto/ a ona prestala ukazovať poruchu,tak som sa rozosmiala a som povedala bratovi,že asi v tom má prsty a že je zlatý. Potom asi po pol hodine som parkovala a volala sestre a keď som znova naštartovala, tak kontrolka poruchy zasa svietila. Pobavilo ma to. Ale tá druhá zvláštnosť už mala iné rozmery.
Stalo sa mi to v nedeľu.Písala som Vám že som chodila ako v mrákotách a poobede asi okolo 14.30 som si ľahla na gauč v obývačke pred televízor a zdriemla som. Sníval sa mi sen v sne.Ležala som na chrbte a videla som oproti
vo veľmi veľkej diaľke smerom nahor Pannu Máriu, celú postavu ktorá bola maličká, nerozoznala som detaily tváre, ale vedela som, že je to ona,postava bola ohraničená slabo svetielkujúcim kosoštvorcom,myslím že smerom ku mne k nohám vyžarovali lúče ale neboli veľmi žiarivé a ešte som si uvedomila že to všetko vidím vo farbe.Ale aj som cítila tlak, napätie ktoré ma akoby chceli nadvihnúť/? ja takýto tlak poznám,občas mám sny, keď cítim niekoho počas spánku pri mne a vzniká čudný pretlak, tak to isté som cítila/.V tomto sne bola v miestnosti aj moja sestra a preletelo mi mysľou že toto mi už neuverí, že som videla Pannu Máriu vo sne a spýtala som sa jej, či aspoň videla ako ma nadnášalo. Nič mi na to nepovedala, lebo som sa na to skutočne zobudila o 15.10 hod.Viete Zdenka,aj som sa preplašila , lebo ja som sa zvykla skoro ravidelne o 15.00 modliť Korunku / za dušu môjho brata/ aj ma to pobavilo, že ma musí budiť pomodliť sa Panna Mária. Dávam si aj otázku, či to nie je upozornenie zhora, že môj brat tieto modlitby vážne potrebuje? Čo si o tom myslíte? Musím to brať tak vážne? Čo tento sen mi mal povedať? Ešte som takýto sen nikdy nemala.Viete, ja ako obyčajný človek som sa doteraz považala za niekoho, kto nie je hodný takejto vzácnej návštevy, čo i len vo sne.
Takže takto rozhádzané je teraz moje vnútro,analyzujem,spomínam,opakujemsi,zapisujem,vraciam sa aj niekoľkokrát k situáciám z piatka, prehodnocujem ale určite viem že nesnívam, že sa mi to skutočne prihodilo. Inak,ešte raz Vám nesmierne ďakujem za Vašu milotu a ochotu takto pomáhať ľuďom. Stretnutie s Vami aj celá podstata, dôvod, cieľ a výsledok tohto stretnutia,mi veľmi zmenili život a pohľad naň. Odpíšte mi ak budete mať čas.Teším sa.Eva.
Zdravím a veľmi dakujem za krásny mail.
Vypísala som z neho Vaše otázky aby som si urobila prehľad a mohla na všetky, alebo aspoň tie čo viem odpovedať.
1:Kontrolka v aute—
áno, duchovia vedia narábať s elektrinou a kontrolka ide tiež na ňu, Myslím, že aj týmto Vám brat chcel dať najavo, že je poriadku a dáva na Vás pozor – pomáha tam kde mu je dovolené:)
2:Váš plač—
ľudia pri tom zvyčajne plačú, dokonca aj chlapi a nemajú sa za čo hanbiť, svedčí to o ich a aj Vašom velikom srdci, preto to , že brata ľúbite nebolo treba hovoriť slovami – on to videl , cítil , vedel a to je viac, pretože týmto sa nedá klamať.
3:Miško bol tu , lebo nevedel, že nežije, Vy ste mu porozprávala o jeho smrti a vtedy si to začal uvedomovať a prijímať svoj nový stav bytia. Keď zbadal starých rodičov bol veľmi šťastný a tešil sa.
4:Keď preň prišli starí rodičia, neviem kto bola tá bytosť, lebo som iba videla žiaru. Mohol to byť niektorý z anjelov a mohol to byť samotný Ježiš. Neviem. Niekedy mi pomáha aj Ježiš, lepšie povedané robí on, nie ja. Napr. volala mi
priateľka, lebo jej synovec mal ísť na ťažkú operáciu srdca, keď som sa naň na diaľku pozrela , odpovedala som jej iba , že pri ňom v nemocnici je Ježiš a tam ja nemám čo robiť, pretože on sa postará. Nevedeli sme, či to prežije, ale nakoniec ho ani neoperovali.
5:SMS – odkaz od duše—-
Bol Nový rok a mne sa ukázalo hádam 30 duchov a vyšších bytostí a priali svojim blízkym šťastný nový rok, tak napríklad týmto som ja v ich mene poslala sms.
6:Sen–
Myslím si , že týmto Vám dali najavo, že Vaše modlitby počúvajú a tiež sa Vám, ukázala takto , lebo podobnú ju videl Váš brat a Vám bolo ľúto, že sa nezjavila pri Vás, tak k Vám prišla vo sne. Určite Vám aj ona chcela poďakovať za modlitby a brata.
Dlho som držala svoje videnia Ježiša a Panny Márie v tajnosti, lebo som si tiež myslela, že ja si to predsa nezaslúžim , veď som iba jednoduchy obyčajný človek , ale bola som poučená, že keď neodsudzovať a neposudzovať tak ani seba. Vlastne sa ešte stále učím prijímať. Prijmite aj Vy tento sen ako dar, nehodnoťte komu dar patrí alebo nie aj keď ide o Vás. Majte ho v srdiečku a tešte sa z neho. Panna Mária je pri nás stále , pomáha a miluje nás všetkých.
Ďakujem veľmi za Váš mail , veľmi ma zaujal a myslím , že by ho prijali aj iní ľudia – boli by radi, keby si prečítali niečo aj od človeka ako Vy- môžem ho použiť do príbehu?
Zdenka
Dobrý deň pani Zdenka,
ani si neviete predstaviť ako ma tieto Vaše slová hrejú pri srdci a posúvajú ma ďalej. Je to prekrásne, čo ste mi odpísala. Všetko postupne spracovávam v duši, je to pre mňa veľký zdroj energie, za ktorý ďakujem všetkým na nebesiach a Vám. Idem si pokúpiť knihy a idem čítať, všetko ma zaujíma, aby som sa dopracovala aj k ďaľším odpovediam na otázky, ktoré si aj sama kladiem,/napr.ako to vyzerá vo Svetle?existuje očistec ale v akej forme?/Viem,dobre si pamätám, ako ste vravela že tam hore je veľa milostí pre všetkých, bez rozdielu vyznania aj života aký viedli tu na zemi. Proste môj život sa otočil o 360 stupňov. Samozrejme pani Zdenka, že môžete napísať aj náš príbeh a dokonca môžete použiť aj naše pravé mená. Ak niečo si budete chcieť ozrejmiť, tak mi zavolajte kedykoľvek alebo napíšte mail. Ešte viete čo ma uchvátilo? Tá strastiplná cesta ako som sa k Vám dostala a za akých okolností, ako som si myslela, že to ja som bola tá, čo inciovala stretnutie a nakoniec v piatok brat povedal, že za Vami ho poslal niekto z rodiny kamaráta poľovníka. Kamarát sa volá Jozef a žije, takže to musela byť duša z jeho rodiny. No je to proste úžasné, predpokladám že preto, že z našej rodiny som práve ja bola duchovne najvhodnejšia prijať tieto vnuknutia, tak preto som bola k Vám doslova pritiahnutá. Tie zhody náhod pred našim stretnutím, ako som si Vás našla, veď teraz si uvedomujem, že na tom má zásluhu vyššia moc a ja som len počúvala vnuknuté myšlienky. No je to všetko veľmi nádherné. Prajem Vám pekný zvyšok dňa.