Skoro všetky príbehy v tejto knihe sú ladené tak korešpondenčne a možno práve preto bude výnimočná. Preto aj tento príbeh, ktorý na mňa veľmi zapôsobil, musím spracovať do tejto podoby. Som veľmi rada a vážim to, že čím ďalej tým viac ľudí súhlasí, aby ich skúsenosti a zážitky pomohli ďalším vyrovnať sa s bolesťou duše.
Dobrý deň pani Zdenka,
už dávno si čítam vaše príbehy. A dnes prišiel čas, že potrebujem aj
ja pomôcť. Tiež sa radím medzi maminy, ktoré majú choré dieťatko. U
nás je to však horšie. Povedali nám, že náš syn Matej už nemá nádej,
aby viedol zdravý a plnohodnotný život a je mu zo dňa na deň horšie.
Je na ňom vidno, že pomaly odchádza. Pani Zdenka strašne to bolí.
Každý sa snaží mi ho od začiatku tehotenstva zobrať. Najskôr
gynekológ, teraz lekári. Nikdy som svoje dieťa nedržala v náručí a
nikdy ho držať ani nebudem. Čo sa vlastne stalo? Ako mám odprevadiť
svoje dieťa, aby odišlo, keď ma to tak veľmi bolí? Ako tu mám žiť
ďalej? Ja asi nemôžem v tomto živote byť šťastná. Každý deň čakáme na
to, že nám zavolajú, že náš milovaný Matej tu s nami už nieje. Viem,
že sa Matej trápi, že má bolesť. Rozum mi hovorí, že mu bude lepšie,
že už nebude mať telíčko plné hadičiek, nebude mať dopichané ručičky a
modrinavé od ihiel. Ale srdce ho nechce pustiť. Tak som sa snažila a
nakoniec mi domov aj tak nepríde. Ostanem tu sama bez môjho Mateja. Čo
sa teraz bude diať? Ako ďalej? Prečo sa to muselo stať, čo má prísť,
že to takto dopadlo? Ja asi v tomto živote nemôžem byť šťastná a tešiť
sa z môjho dieťaťa. Píšem vám tu len o sebe, som egoista, ale píšem
úprimne a celý svoj život som myslela na iných. Na pocity iných. A
teraz vám chcem popísať o svojich pocitoch, čisto a bez zahmlievania.
Chcela by som môjmu Matejovi dopriať pokoj, zdravie a aby už nemal
bolesť, ale veľmi, veľmi ma to bolí. Viem, že osud sa zvrátiť nedá a
či si to prajem alebo nie Matej mi odíde. Prepáčte, že vás obťažujem.
Chcela som, ani neviem čo… Pekný zbytok dňa. Zuzana
Milá Zuzanka,
veľmi ma dojal Váš list a napísať, že mi je ľúto mi pripadá až ako neuprimné a
škaredé, pretože viem aká je to bolesť. Neviem čo by som dala za to, aby som
mohla preniesť moje videnia na iných podobne trpiacich ľudí, pretože to je
niečo , čo človeka veľmi upokojí a dodá mu silu do tohto života. Ak nájdete
silu mi zavolať tak to urobte, neviem čo mi bude umožnené vidieť a vedieť ,
ale pokúsim sa.
V každom prípade Vám ručím za to, že život smrťou nekončí a je vždy nádej na
opätovné stretnutie a vtedy je šťastie mnohonásobne väčšie. Viem, že čas má v
tejto dimenzii iný význam a človek by to dobré chcel prežívať už tu, ale
neviem ako by sa to dalo zabezpečiť, ak nie zmierením sa s tým, čo musíme
prežiť. To, že ste písali o sebe nenaznačuje , že ste sebec ale len utrpenie
Vašej duše. Nech je ako chce, prosím, len nestraťte lásku aj k sebe, Vaše
dieťatko ju bude zdieľať s Vami.
Budem na Vás myslieť a ak by ste mali pochybnosti o odchode Vášho dieťatka do
Svetla, určite mi zavolajte, možno budete musieť volať viackrát, tak
nestrácajte trpezlivosť.
Neviem či toto patrí k vám , preto bude dobré mi zavolať – videla som dieťatko
narodené predčasne a nedovivinuté. Neviem, či je to Váš malý Matejko, ale aj
pri tomto dieťatku je anjel, ktorý ho opatrí.
Zdenka
Malý Matejko tento svet opustil. Do Svetla odišiel s anjelom, ktorý ho trpezlivo čakal a starostlivo strážil. Mame na rozlúčku zamával.
S jeho mamou sme sa aj neskôr stretli a pár krát si telefonovali. Jeden krát mi cez telefón rozprávala aj o Matejkovi a on sa zrazu ukázal pri mne v izbe.
Vedela som, ako vyzeral keď opúšťal tento svet, ale teraz bol väčší – starší.
Síce sa podobal, ale bol starší a akoby zdravší. Nie, nie akoby ale určite.
Počas toho, ako mi jeho mama niečo hovorila do telefónu, on začal písať list.
V jeho malej rúčke sa objavilo pero a pred ním niečo ako papier. Písal nádherným písaným písmom. Veľmi úhľadne a ľahko. Ľahúčko vytváral jednotlivé písmenká a ja som ich mohla čítať. Nádherná chvíľa. A nezabudnuteľná. Aj ja
som rýchlo vzala pero a písala, aby som to neskôr mohla prečítať a poslať mame, ktorej bol určený list z neba.
Neuveriteľný Matejov list.
Ahoj mami.
Píšem Ti z neba. Si krásna duša. Tomu ver! Ježiš je so mnou. Aj s Tebou, s vami.
Mami, láska je najviac. Ľúbim. Ďakujem za ňu, za lásku.
Matej
Milá Zdenka,
ja ďakujem Vám. Snažím sa nejakým spôsobom žiť a ísť ďalej.
Vy ste mi dala ten najúžasnejší dar. Slová môjho dieťaťa… Ja nepoznám súvislosti, ale nekonečne milujem môjho syna.
Viem, že láska vo vyšších súvislostiach je úplne niečo iné, ako máme ľudskú lásku. Ale verte mi, tú ľudskú lásku sa snažím dať každému človeku, ktorého stretnem. Nech už mi ublíži, alebo mi pomôže, alebo len mojim životom
prechádza….
Zuzana
Neskôr som jej napísala ale vypíšem len to hlavné:
Chcela som Vám ešte povedať niečo k tomu listu, lebo tam boli aj pocity – jeho . Tie sa dajú cítiť.
Vyžaroval z neho pocit, že si možno dávate vinu a preto veta, že ste
krásna duša.
Zdenka
Odpoveď:
Myslím na to, že som mu spôsobila toľko utrpenia. To všetko čím si musel v nemocnici prejsť, to že bol sám, že som ho neobjala, že som ho nepobozkala….
A ešte otázočka, Matej mi napísal, že ma ľúbi?
Pekný večer Zuzana
Zdravím,
myslím, že to, čo sa stalo s Matejom bolo dohodnuté predtým – medzi dušami- musíte sa dlho poznať a v tomto živote ste sa rozhodli o určité poznanie niečoho. Matej napísal slovo „Ľúbim“ ale v kontexte duše mi znelo, že ľúbi vôbec – všetko, včetne Vás. Je to oveľa viac než láska v našom chápaní.
Zdenka
Za všetky detičky, ktoré žili len krátky čas po narodení som vybrala tento príbeh, pretože aj Matejko dal vlastne vedieť aká je dôležitá láska a to aj láska k sebe. Nechcel, aby si jeho mama dávala vinu. Sebaobviňovanie nepomáha, ba naopak môže prinášať utrpenie dušiam hore.
Niekedy je dosť ťažké naučiť sa mať sám seba rád ale tým, že sa prestaneme obviňovať, odsudzovať a posudzovať sme o krok bližšie k láske. A priblížiť sa k nej, vedieť milovať bez podmienok, ale aj bez bolesti je potrebnou náplňou každého života.