Vo vesmíre nie sme sami.

Hľadám objasnenie. Rozuzlenie. Defilé.

Na rôzne veci som zvyknutá a neprekvapia ma, ale začiatkom tohto mesiaca mi otec ukázal niečo, čo ešte nikdy.
Tento zážitok ešte nemám úplne spracovaný , napriek tomu ho uverejním, lebo si myslím, že  naň zareagujú a
napíšu mi mail ľudia, ktorístretnutie s UFO zažili. Aj keď to bolo u mňa predsa len trochu iné. Nestretla som ich živých. Jeden večer sa
ukázal otec a na rukách držal telo mŕtveho mimozemšťana.
Mimozemšťan mal trojuholníkovú hlavu, aj keď oči boli zatvorené, bolo vidieť, že boli veľké. Samotné telo bolo
dosť veľké aj keď chudé. Dlhé chudé ruky. Všimla som si aj prsty s väčšími kĺbami. Zdá sa mi , že mal aj nechty.
Otec ho držal v náručí asi 5 sekúnd s ním postál predo mnou a zmizol.
Nič mi nenaznačil, nieto ešte aby vyslal nejakú myšlienku. Nič nepovedal.
Asi o tri dni sa to zopakovalo. S tým rozdielom, že telo v náručí bolo telo dieťaťa. Teraz však, keď už som nad tým
toľko rozmýľala neviem, či mi vtedy otec vyslal myšlienku, že toto  mimozemské dieťa má dvanásť rokov,
alebo som to vydedukovala z veľkosti tela. Len to proste nejakým spôsobom viem.
Ote na mňa pozeral s výrazom, že to má nejaký význam, ktorý by som mala vedieť, ale mne to nedávalo žiadny zmysel.
Prečo mi ukázal mŕtve telá ? Prečo mimozemšťania? S čím to súvisí? Od tej doby sa mi neukázal a ja si ten jeho veľavýznamný pohľad  typu – „tak vidíš takto to je. Je to tak“ – neviem
vysvetliť.
Hľadala som,či tu práve nestroskotalo nejaké mimozemské plavidlo a či pri tom nezahynuli, ale našla som len
niečo o dosť starých prípadoch. Musím si uvedomovať, že tam na druhej strane čas nehrá rolu, ale čo to malo byť?

Neviem, buď mi to otec ešte dodatočne vysvetlí a polopate mi to povie, alebo na to prídem v rozhovoroch s
ľuďmi , čo niečo v súvise s UFO zažili.
Prosím preto tých, ktorí majú nejakú skúsenosť a budú chcieť reagovať, aby uviedli aj telefón na ktorý im
môžem zavolať.
Ďakujem

Rozuzlenie

Prišlo v nedeľu nad ránom.

Zjavil sa duch otca:

– Ty to nevieš?

Zarazila ma jeho otázka.

– Čo neviem?

– Neprišla si na to s mimozemšťanmi? Nevieš čo som ti chcel ukázať?

– Čo ? Zahynuli teraz? Je niekde ich loď?

– Nie.

– Tak čo?

Vtedy sa pri otcovi zjavili bývalí obyvatelia tiel, ktoré mi nedávno ukázal.Pohybovali sa a žiarilo z nich niečo ako úsmev. Jeden starší , druhý mladší. Očividne otec a syn.

Moment prekvapenia u mňa zohral svoju rolu. Viac som si všímala ich duchovné telá, než by som rozmýšľala, čo mi tým chcel otec povedať. Našťastie to povedal:

– AJ ONI MAJú DUšU !

Chvíľu mi zostal mozog „stáť“. Vstrebávala som nové zistenie, kým oni s úsmevom a zamávaním zmizli. Po nich s veselými ohníčkami v očiach zmizhol aj otec.

Defilé.

Prekvapeniam ale nebol koniec. Ešte som nestihla zavrieť ústa nad jedným a otvárala som ich ešte viac. Skoro bez dychu som sledovala nádherné divadlo predo mnou. Vedľa otca sa začali vynárať bytosti rôznych tvarov a veľkostí. Rôzni škriatkovia, víly, duchovia stromov a ďalšie bytosti, ktoré neviem pomenovať. Ote len stál a vedľa neho sa zjavovala jedna bytosť po druhej. Bolo ich veľa. Niektoré sa nám podobali iné nie. Niektoré boli podľa naših pozemských meradiel krásne iné škaredé. Ale všetky žiarili. Niektoré do modra, niektoré vyžarovali ružovou farbou lásky a pre mňa najnádhernejšie z nich boli akoby v zlatom žiarivom opare. Žiarili zlatým svetlom.

– Choď a rozprávaj !

Povedal mi otec.

Ešte chvíľu mi zrejme bude trvať , kým to všetko pochopím a prijmem. Ale jedno už viem celkom isto.

Vo vesmíre nie sme sami . Ani v hmotnom ani v duchovnom. Nie sme jediné bytosti, ktoré majú dušu.