Zavolala ma priateľka, aby som prišla vyložiť karty jej synovi. On na také veci moc
neverí, predsa len, sotva má dvadsať rokov. Lenže chcel chovať nejaké exotické
zvieratká, čo sa priateľke veľmi nepozdávalo. Nevedeli sa dohodnúť a nakoniec
zavolali mňa.
Trošku to bolo smiešne aj mne, lebo to bol prvý mladíček, ktorému som šla vykladať karty. V skutočnosti ich k svojej práci ani nepotrebujem, ale dávajú mi možnosť lepšie sa na človeka a jeho energie napojiť, tak ich používam. Pri kartách vždy čakám aj na víziu, tej určite verím viac ako obrázkom na stole. Len tá nemusí vždy prísť. A napokon ľudia výklad kariet znášajú lepšie a pre mňa je to jednoduchšie.
S miernym uškŕňaním sme sa posadili oproti sebe a ja som vybrala z tašky karty.
„Zamiešaj si ich“, podala som mu balíček a aj naďalej som ho viedla jednotlivými
krokmi zamiešavacieho rituálu.
„Teraz povedz otázku a vytiahni tri karty. Neotáčaj ich, len ich polož na stôl
jednu vedľa druhej“, pokračovala som v inštruktáži.
„Dobre, tak ja sa pýtam. Bude dobré, ak budem chovať tieto zvieratá?“, povedal
otázku a vyberal karty, ktoré kládol na inak prázdny stôl.
Dve karty otočené obrázkom dole už ležali na stole. Vytiahol tretiu, položil a keď
odtiahol ruku zhíkol.
Prostredná karta sa sama od seba pootočila.
Zasmiala som sa a napravila ju opäť do zvislej polohy. Chcela som sa začať
sústrediť, lenže v tom momente sa prostredná karta znovu otočila.
„To čo je?“, pýtal sa ma s vytreštenými očami.
„Nič to , neboj sa.“, odpovedala som a kartu napravila.
Nepomohlo! Urobila si svoje a znovu sa otočila.
Tretí krát!
Mladík oproti mňa bol bledý ako stena.
„To ako? Čo to je?“, ledva vykoktal.
Aj takto mu anjeli naznačili že veci medzi nebom a zemou existujú. Karta bola dôležitým vodítkom k jeho otázke. Veľkochovu týchto zvieratiek by sa venovať nemal. Ako sa rozhodne, to už záleží na ňom. Ale tiež mi bolo povedané, že v ten deň sa už ďalej kariet nesmieme pýtať. Videla som, že mladík má pri sebe silného duchovného ochráncu. Vedela som, že na neho bude dávať pozor. Skončili sme s kartami a šli sa rozprávať s jeho mamou. Opisoval jej čo sa stalo a ona neveriacky na nás hľadela. Ja som ju ukľudnila, ale vyložiť karty aj jej v ten deň , som samozrejme omietla.
Jej syn šiel pre istotu von. Možno tento zážitok potreboval rozchodiť. Viem, že vtedy uveril, lebo asi o dva roky ma o pomoc požiadal znovu a ja som ho mohla naučiť kedy a ako si môže tvoriť život, aby viac pochopil energie a duchovné zákony, ktorým sa nikto nevyhne a ktoré v prípade potreby a spojenia energií pohnú celým svetom, nie len jednou kartou.