Bŕrŕŕŕ. Začali mrazy a snehy.
Po štyroch dňoch sme sa neskoro v noci vrátili domov. Do domu v ktorom sa štyri dni
nekúrilo. Zima prekvapila aj na južnom Slovensku a preto bol dom riadne studený. Aj
keď som ihneď po príchode zakúrila, skoro to nebolo cítiť a dom sa len tak ľahko
nechcel vyhriať.
Samozrejme, že do rána sme všetci prechladli. Ďalší večer som si aj ja líhala so
zvýšenou teplotou. Predtým som vypila horúci čaj s tým, že uvidíme ako bude ráno.
Ráno ma bolelo celé telo. Chrípka, hovorím si.
Muž chcel, aby som mu vonku podala vedro so zbytkami jedál. Kŕmil prasatá. S vypätím všetkých síl, cítiac každú kostičku aj každý sval v tele , som mu s námahou podala vedro a biedne sa zvalila späť so postele.
-No čo, tak si to odležím a hotovo.
Och joj, zvoní telefón. Vziať ho? Na displeji vidím, že volajú manželia Jarko a Štefka, ktorí si tu o pár domov ďalej tiež kúpili domček, ale ostali bývať na severe. Telefón dvihnem. Veď im sa môžem aj posťažovať na to, ako mi je.
Hlavným dôvodom je, že som si ich veľmi obľúbila a fascinuje ma, akí sú zohraní a aj po tridsiatich rokoch manželstva sa majú veľmi radi.
Pýtajú sa, koľko tu je snehu a aké sú cesty. Zajtra na juh pôjdu aj oni.
Pôjdu na pohreb sestre Štefkinho otca.
Preto chcú vedieť, aké je to s cestami a počasím a ďalšie bežné veci. Povedala som im aj to, akú zimu sme mali v chalupe, že ledva ležím a tiež hovorím , že si to zrejme všetci odnesieme, pretože deti ani nevystrčili nosy spod perín a kýchali už včera. Po veľmi krátkom rozhovore vypínam úplne mobil a ticho ležím.
Odrazu pri posteli modrastá žiara.
Niééé, hádam ma nechce teraz otravovať nejaký duch, brblem v mysli.
-Ale ja som chorá a slabá, kričím v duchu do éteru.
„Sestrin anjel“, mám odrazu v hlave tieto slová. Nestihla som ani rozmýšľať nad tým, kde sa vzali a čo znamenajú.
Zjavil sa. Nádherný s krásnou modrou žiarou okolo seba.
-Dobre bude, budeš zdravá, bude ti dobre.
Zatvorila som oči. Cítila som ako sa moje telo v kratučkej chvíli nalieva životodarnou silou. Slabosť odišla. Teplota zmizla. Nič ma nebolí!
V ten moment plná elánu sadám na posteli. Obliekam sa a v duchu vyslovujem vďaku anjelovi, ktorý ani neviem kedy sa stratil. Už nedokážem ležať. Musím ísť niečo robiť. Ako prvé beriem telefón a zapínam ho. Jarkovi a Štefke oznamujem, čo sa mi práve stalo. Od posledného rozhovoru s nimi neprešli ani tri minúty.
Áno považujem to za zázrak. Veľmi príjemný. Ďakovala som im aj za otcovu sestru.
Štefka mi o nej povedala, že vždy bola veľmi dobrá a nikomu nepovedala krivé slovo.
Dokonca ani vtedy, keď si to zaslúžil. Akoby som skrz stretnutie s jej anjelom cítila jej dobrotu.
-Štefka, keby sa mi dalo idem s vami aj na pohreb, taká som jej vďačná. Budem na vás aspoň myslieť.
Skoro som sa od dojatia rozplakala. Lenže plná sily a elánu som šla robiť bežné domáce práce a samozrejme variť obed.
Muž s deťmi v posteliach a ja, akoby som bola odjakživa najzdravším človekom na zemi, som sa o nich starala.
Celú dobu som rozmýšľala nad celou Štefkinou rodinou, na pohreb tety, ako je to možné to, čo som zažila. Na nič okrem pocitu vďačnosti som neprišla.
Na druhý deň k večeru mi volá Štefka, že sa vrátili a už sú doma. Opisuje mi, aký dojemný bol pohreb, ako veľa ľudí za tetou smútilo a napriek zime sa prišli posledný krát rozlúčiť.
V tom je duch jej tety pri mne. Vedela som, že je to ona!
Usmiata, dlhovlasá , mladá a žiarivá. Opisujem ju Štefke do telefónu a ako mám vo zvyku, pýtam sa či je to naozaj tak. Nevedela. Mladú si ju dobre nepamätala a nebola si istá.
Ja som jej tete však poďakovala za včerajší zážitok a uzdravenie. Domýšľam si, že anjel pri mne bola jej práca.
Ďaľší deň Štefka opäť volá:
-Ideme s otcom do Žiliny, na zdravotnú kontrolu. Povedali sme mu, čo si včera hovorila o jeho sestre a mala si pravdu.
Jej otca som počula ako Štefku pýta, či mu dám knihu Biele Svetlo s venovaním. Verte, že som to urobila veľmi rada. A dnes chápem, že aj zázrak rýchleho uzdravenia sa skutočne môže stať.
Dostať sa z chrípky je normálne, ale za tri minúty?
Natískajú sa otázky.
Prečo nevyliečil takto celú rodinu? Prečo prišiel pomôcť práve mne? Prečo to neurobí aj inokedy? Prečo tam nebol môj anjel?Prečo ma takto nedostanú aj z iných neduhov?Prečo…? Prečo…? Prečo…?
Dokáže mi niekto na toto odpovedať?
Dnes už odpovede nehľadám, ale skrz obyčajnú chrípku chápem zázrak uzdravenia.