-Ty sa máš, ty si môžeš všetko dopredu zistiť a podľa toho sa zariadiť, potom to máš v živote ľahké. Dosť často to od ľudí počujem, ale… Keby to tak bolo, načo by som sem prišla prežiť tajomstvo tohto života? Ako by som plnila svoju úlohu duše? Ako by som sa naučila aj svojej láske a sebaláske, ak by som to mala takto uľahčené a tým pádom ovplyvňovať svojimi rozhodnutiami, ktoré by určite boli v môj prospech ale iba z pozemského hľadiska? Veď to by bolo ako matematické cvičenie v škole, kde by mi učiteľ nadiktoval výsledky. Aký by to malo zmysel? Tak to predsa nefunguje. Aj ja aj moja najbližšia rodina sme si museli prežiť aj nie zrovna ľahké úseky života a o to viac ho považujem za super a dnes ho rozhodne žijem s láskou a tým tajomnom, ktoré človeka obohacuje.
Ďaľší extrém je, keď mi ľudia neveria, že niečo neviem a nevidím. Vravia: „ale vy to viete, len mi to nechcete povedať.“ Keď viem a nechcem povedať, poviem im to, aj príčinu prečo to nechcem povedať ale keď nevidím , nemám čo povedať a aj to sa stáva.
Už to je veľmi dávno a len som získavala skúsenosti, len som sa so svojim poslaním pohrávala a preto raz, keď kamošku bolelo koleno, stiahla som jej okolo neho negatívnu energiu, možno poradila akési bylinky,či nejaký preparát a že ju to o druhej prestane bolieť. Svetu div sa, na druhý deň prišla s nadšením, že v noci o druhej akoby uťalo a koleno v poriadku. Vtedy som nič nevedela o akáši a iformačnom poli okolo nás, brala som to ako zaujímavosť, že to sa podarilo, náhoda, nič viac. Kamarátka to však povedala samozrejme ďalej . „Otec je chorý, pozrieš sa naň , prosím ťa ?“ oslovila ma kamarátkina kamarátka. Bola to pre mňa samozrejmosť pomôcť a naladila som sa na jej otca. Najskôr som videla dom, potom psíka , za domom hromadu dosák a kopu pilín, aj malý potôčik, ktorý tiekol vedľa. Bola nadšená a prikyvovala áno, áno, áno. To ma povzbudzovalo a uvoľňovalo a ja som mohla pokračovať. Potom som jej popísala otca aj gáter(pílu)na dvore, na ktorom pracoval. (hehe v tej dobe zakázané:-) A potom to prišlo. Opýtala sa na mamu. Lenže tu nič. Ani náznak. Proste som ju „nevidela“ tak som jej povedala, že je asi zdravá a tým to malo skončiť. Lenže asi za dva týždne som ju stretla a povedal mi , že jej mamu našli zabitú v priekope a už ma nechcela ani vidieť, že som tomu mohla zabrániť. Lenže nemohla. Dlho som sa potom s touto situáciou vyrovnávala a odmietala čokoľvek skúšať a robiť.
Nie všetko viem a nie všetko môžem a odmietam vec riešiť tak, ako si to občas želajú ľudia, čo mi volajú. Tak mi volala pani, ktorá chcela aby sa k nej vrátil muž, ktorého jej „odtiahla “ iná žena a že sa im od tej doby nedarí a dejú sa čudné veci. Mne sa čudné nezdali, negatívnu energiu okolo seba mala , veľa si jej vytvorila samozrejme aj ona sama a jej muža som jednoducho nevidela. Možno by som aj z neho mohla stiahnuť negatívnu energiu a možno by sa niečo zmenilo. Ale chválabohu ani som ho nevidela. Som iba jasnovidná a neviem čarovať. Aj keby som vedela, neopovážim sa siahnuť iným na ich slobodu duše a meniť ich vlastné rozhodnutia nejakou energiou. Netvrdím , že sa to vôbec nedá, ale ja to neurobím. Moje priority , v prvom rade život a potom sloboda duše – láska a sebaláska mi to nedovolia. A že mám postoj, aký mám, je aj viera v dobrý koniec, lebo ak to neskončilo dobre, tak ešte nie je koniec 🙂