Aj keď sa to nezdá, ale psy- duchovia mi zachránili život. Pretože, keby mi
nepovedali, aby som šla na operáciu, určite by som nešla. Určite! Natoľko sa
poznám a viem, aký je pre mňa problém ísť k lekárovi.Dala som na ich radu hoci
hrozilo aj veľké nebezpečenstvo, že ostanú následky. Smiala som sa, ked som to hovorila niektorým spriazneným dušiam. Veďpovedať to lekárom,že som sa rozhodla na radu psov, by znamenalo nové vyšetrenia na hlavu u psychiatra. A ktovie, či by ma vôbec z nemocnice pustili. Ale ako som odpovedala lekárovi po operácii na vizite na otázku – ako sa máte „Dobre, humor ste mi tam nechali, tak je všetko v poriadku“ Ale nebolo to len tak povedané, bolo a je to naozaj tak , cítim sa dobre. Lekári v Banskej Bystrici boli neuveriteľne šikovní a zodpovední. A týmto im ĎAKUJEM. Pretože nielen, že mi zachránili život, ale aj mi navrátili vieru v lekársku Hippokratovu prísahu a že existujú lekári, ktorí sú schopní a ochotní pre ľudí skutočne pracovať.
Bola obyčajná nedeľa a doma boli dcérka aj muž.Dcérka pozerala vo svojej izbe
telku a ja s mužom vedľa. Keď ma dcérka zavolala, zistila som, že sa nedá prejsť
cez dvere, ktoré izby spájajú,lebo bolo cez ne niečo založené a nedali sa
otvárať. Musela som obísť z druhej strany cez kuchyňu, chodbu,obývačku,spálňu do
dcérkinej izby.Rozpisujem sa tu o postavení miestnosti,lebo o chvíľu to bude
dôležité.
Už ani neviem, čo presne dcérka chcela,len som zrazu periférne videla niečo
zvláštne, čo sa sunulo do izby cez okno. Dlho som nemávala strach, ale teraz ma
pochytila hrôza, panika. To niečo vyzeralo, ako kúsky sena a slamy. V hrôze som
to chcela okolo seba rozohnať rukami a mávala som nimi okolo hlavy.Vyzeralo to,
ako to, čo sťahujem z ľudí pri čistení – kliatba a podobná negatívna energia.
Utekala som od dcérky preč. Vraj rýchlosťou blesku.
Razila som si cestu cez jedny , druhé dvere do obývačky a uvedomila som si, že
obvykle sa nebojím a strach akoby bol fyzicky uchopiteľný. Inokedy, keď mám ťažší
prípad, požiadam svojho muža o pomoc, aby mi robil ochranu bielym svetlom. Aj
teraz som to potrebovala, ale nemohla som mu to už povedať. Strach akoby zhmotnený, som chytila do rúk a odložila ho a
podarilo sa mi aj vykríknuť v domnení, že muž doletí ku mne, čo sa deje.Lenže
uvedomila som si aj to, že nebol na nič pripravený a nevidí, to čo ja.
Paráda – strach, či panika,či čo ma to opantalo, ostali odložené tam. Ja som
zatiaľ utekala s kliatbou a negatívnou energiou ku mužovi.
Uvedomila som si, že som bez akejkoľvek obavy. Nič a nijaký náznak strachu alebo
niečoho podobného.Ten ostal odložený.Tak som si razila cestu ďalej do chodby, kuchyne a izby druhej
dcéry k nemu. Ked čistím človeka, alebo priestory, sú tam iné energie a mne sa pri
tom veľmi dvíha tlak.Viem o tomto nebezpečenstve a preto beriem len málo ľudí a
najskôr si telefonicky overím, či vôbec môžem zasahovať. Teraz mi táto negatívna
energia pripadala ako silný plech , ktorý ma napadol a ja som ho krútila rukami.Tlak sa mi určite vysoko dvihol.Pri posteli
som“plechu“podľahla a stratila som vedomie. Ešte som cítila, ako padám do
postele. Ďalej to už viem len z počutia.
Muž zbadal, že nedýcham a snažil sa mi otvoriť ústa. Nedarilo sa mu to a tak
násilím mi strčil do úst prst. Vytlačil mi pri tom dva zuby a ja nič. Toto bol
najlepší zubár.dokonca som na to prišla až neskôr. Nič som necítila. Držal mi jazyk a dcérka volala záchranku.
Lekárom sa podarilo ma hneď prebrať. Ja, keďže som sa v čase skoro zomierania aj
pocikala, ešte som sa šla osprchovať a či ma do sanitky niesli, alebo som šla
sama, to už si nespomínam.Usúdili, že to bol eileptický záchvat. Ostala som v
nemocnici a nemohla som ani prísť na ezoterický veľtrh, kde som mala mať
prednášku. Veľa krát som sa vracala k tomu, čo sa to vlastne dialo. Musela som
rozmýšať v sekundách o tom, ako som vlastne z jednej izby vybehla a utekala do
druhej. Epilepsia sa nepotvrdila, zato niečo nebezečnejšie. Praskla mi aneuryzma
– čiže jednoducho vydutá cievka v mozgu. To učite spôsobil ten vysoký tlak. Na druhú
stanu opäť sa potvrdilo staré príslovie: všetko zlé, je na niečo dobré.
Na CT mi prišli aj na niečo, čo sa nedalo rozpoznať možno nádor a aj na ďalšiu
aneuryzmu, ktorá mohla kedykoľvek prasknúť. Doporučili operáciu. Ked som si
predstavila otvorenú moju hlavu rozhodla som sa, že sa mi to do operácie
vylieči. Volala som aj jednému liečitelovi. Lenže zrazu sa okolo mňa zjavilo
niekoľko psích duchov a ja som sa ich opýtala, či mám ísť na túto operáciu.
Všetci kývali hlavami, že áno. Tak som ani liečiteľa nevyužila – veď nakoniec
zlomená ruka sa musí napraviť najskôr fyzicky a nie len bylinkami, či energiou.
Ale pedsa len som na sebe potom začala pracovať a liečiť sa aj aurakvetom.Tiež
som mala jeden prípravok, vyrobený a pôsobí nanotechnológiou Striekala som ho aj
priamo na ranu už na druhý deň po operácii. Veľmi rýchlo sa mi rana hojila.
A ako som to zaživala ja?
Keď som prišla do izby k dcérke, zrazu som videla ako sa z otvoreného okna niečo
sunie. Nejaká energia – nie najlepšia. Vyzeralo to ako kúsky slamy a sena letiace
vo vzduchu. Tak pre mňa vyzerá aj energia , ktoú dávam dole z ľudí, či
priestorov. V momente ako to prišlo až ku mne, posadol ma neskutočný strach.
Začala som mávať okolo hlavy rukami, snažiac sa, rozohnať to. Nebola som na to
pripravená a ani som sa v ten deň nechránila bielym svetlom. Ani som nepouživala
aurakvet. Chyba! Viem, že robím nebezpečné veci a mala by som sa najviac
chrániť. Ale zanedbávam sa po všetkých stránkach. Ďalšia chyba. Najskôr som
mávala ololo hlavy a potom som začala utekať za mužom. Obvykle, ked idem robiť
niečo ťažšie, robí mi ochranu bielym svetlom on a pomáha mi. Aj teraz som sa k
nemu rozbehla po pomoc. Napriek tomu, že tá hrôza ktorá ma popadla bola až
fyzicky ťažká a preto som nevládala,a mala som pocit, že sa všetko spomalilo,
letela som cez prvé dvere do spálne. Ihneď do obývačky a tam som si uvedomila, že
sa viem rozhodnúť nebáť sa. Akoby som tam chytila svoj strach do rúk a položila
ho vedľa.
To bola úľava. Trvalo to hádam 2 sekundy a podarilo sa mi aj vykríknuť v domnení,
že muž ma počuje a dobehne. V ten moment som si však aj uvedomila, že nebude
vedieť, čo sa deje a razila som si cestu cez ďalšie a ďalšie dvere. Zároveň som
sa bila s niečím, čo vyzeralo ako seno a kúsky slamy, ale konzistenciu to malo
asi ako hrubší plech. Domyslela som si, odkiaľ to asi prišlo a konečne som sa
dostala ku mužovi do izby. Tam som „plechu“ podľahla a stratila som vedomie. Už
si len pamätám, ako som padala do postele.
Muž pozerajúci telku vraj o chvíľu zbadal, že nedýcham a začal sa starať o pomoc.
A tak som sa jednoducho dostala do nemocnice. Už v sanitke som si uvedomila, že
sa niečo zmenilo. Nemala som ani sekundu žiadne obavy, či strach. Bolo to
zaujímavé pozorovať samu seba bez štipky akejkoľvek obavy.Všetko som prijímala s
absolútnym kľudom. Neviem, či sa mi to podarí, ale skúsim to naučiť aj ďalších
ľudí. Ako odložiť strach.Ak sa mi to hoci aj u jedného podarí, tak tento zážitok
za to stál.
Vtedy som viac menej cítila, že táto energia prišla zo starého domu, ktorý muž
kúpil kvôli pozemku.
Tento dom ani pozemok som dovtedy nečistila a mužovi som kázala zistiť od niekoho
z dediny kto tam predtým žil a čo sa tam stalo.
Zistil, že jeden z najbohatších ľudí v dedine – už len to je dosť veľký dôvod aby
mu ľudia závideli a nemali ho radi. Potom ešte zistil, že po druhej svet. vojne
tam žili dvaja bratia a jedného z nich zavraždili. Neskôr, ked som sa vrátila z
nemocnice, bola som tam pozrieť a bola tam robená aj mágia ešte cez druhú svetovú
vojnu. Muž to nechtiac uvoľnil, ked tam chodil čistiť dom z rozvalin a veľmi
zarastený aj dom aj pozemok okolo. Ale ako ho táto energia dokázala hľadať a
prísť až k nám domov, to mi je záhadou. Bol to len moment, keď som videla ako sa
seno – slama posúva od toho domu až k nám. Je to ako ked zacítite dym a potom už
zrakom nájdete jeho zdroj. Vidíte odkiaľ sa s vám dostal.
Pretože mi písalo viacero ľudí o tom, že trpia pocitom strachu, či panikou a ja
som si to na vlastnej koži vyskúšala, viem si predstaviť aké to pre nich je
hrozné. Pozrela som sa na to tak trochu globálnejšie a mám pocit, že sa uvoľňujú
staré strachy. Preto mi písalo posledný polrok viac ľudí, ktorí tým trpia.
Myslela som, že sa budem venovať hlavne psíkom a ich duchom ale tomuto dám
prednosť. Niekto si nevie ani predstaviť aké je to hrozné. Priamo fyzicky cítiť
strach.
Napriek tomu, že ma viacerí ľudia varovali, nech si dám pokoj s týmto, že veď mi
stále ide o život, neposlúchnem ich. Nechcem a už sa ani nemôžem stať ovládaná
strachom. Ten som odložila a postupne spálila. Už pre mňa neexistuje a už vôbec
nie strach o život, ktorý aj tak pokračuje.:)