Dobrý deň pani Zdenka,
prečítala som si príbehy o psíkoch, ktoré mi dali nádej, že ešte niekedy stretnem podobného psíka ako som mala. Pred necelým mesiacom, som stratila môjho milovaného psíka, ktorého som mala 10 rokov. Bol mojim kamarátom, múzou fakt doslova oporou , vždy sa tešil na mňa. Jeho oči vždy prezrádzali, keď so mnou trpel, keď sa tešil z toho, že ja som šťastná. Žiaľ náhla choroba mi ho v priebehu pár dní zobrala a musela som dať súhlas k eutanázií. Veľmi som si vyčítala, tento krok, ale veterinár mi to odporučil. Neviem sa do dnešného dňa, s tým zmieriť. Od toho dňa ako odišiel do neba, vždy keď sa chýlilo k búrke( problém) buď v práci alebo doma, vždy zvláštnym spôsobom sa to vyriešilo, bez môjho pričinenia.Jeden večer som sedela v obývačke a zapozerala som sa do okna, stál tam anjel, myslela som si že snáď mi už z toho žiaľu asi preskočilo. Od vtedy môjho psíka (aspoň si myslím že t o je on) cítim vždy vo svojej prítomnosti, keď ležím na gauči niečo si ľahne ľadové na moje nohy, keď zaspávam cítim, že niekto na mňa dýcha (toto robil vždy keď bol medzi nami). V noci počujem je nechtíky ako sa dotýkajú podlahy. Vždy keď si myslím , že som v koncoch, zrazu sa všetko vyrieši, aj keby som si to tak naplánovala nedosiahnem taký rýchly zvrat . Tieto náhle zmeny som si nevedela vôbec vysvetliť. Pred troma dňami som stretla zaujímavú ženu- vešticu, ktorá mi hneď povedala stratili ste niekoho veľmi blízkeho…., ale on je stále s Vami …..opísala mi môjho miláčika a povedala mi bude Vás stále chrániť a bude s Vami.Teraz už viem, kto mi pomáha a dáva na mňa pozor. Vždy som si myslela, že zvieratá nemajú ducha, ale zmýlila som sa za čo som veľmi vďačná lebo viem, že som ho úplne nestratila.
Ďakujem ani I.,za dovolenie uverejnenia jej príbehu.
Áno psíky nám aj po odídení na druhú stranu pomáhajú, aj mne samotnej pomohli vyriešiť nedávnu dilemu a pomohli mi rozhodnúť sa, či ísť na operáciu.:)
Moja psíčenka odišla za dúhový most pred týždňom, neviem sa z toho vôbec spamätať, bohužiaľ bola veľmi chorá a ja som to neskoro zbadala, keď sme išli k veterinárovi, zistil jej karcinóm mliečnej žľazy s metastázami, žiadna liečba už nepomohla a ja som ju musela nechať uspať, stískala som si ju do posledného tlkotu srdiečka, hladkala, plakala a prosila o odpustenie, že som ju musela nechať uspať,
veľmi mi chýba, milujem ju, bola mojou spoločníčkou necelých 7 rokov, chodili sme spolu do práce, pomáhala mi prekonať náročnú prácu opatrovateľky v cudzine – bola canisterapeutka, bez nej táto moja práca nemá zmysel,viem, že útulky sú plné milých zvieratiek, ale ju nikto nenahradí – kiež by sme sa aspoň v sníčkoch stretávali a znovu sa stískali a túlili k sebe