Elegán

Včera po obede sa mi ukázal muž v montérkacha a károvanej košeli. Na večer som bola dohodnutá na rituál a čistenie energie na diaľku, tak som ho začala pripisovať k žene s ktorou som bola dohodnutá.

Keď pracujem doma na diaľku, tiež robím ochranný kruh a hneď ako som mohla, začala som sa cez telefón vypytovať, či jej otec vyzeral tak ako tento duch. Áno. Bol to on.
Táto žena sa hlavne bála o svoju sestru, či ju niekto z duchov neovplyvňuje a chcela zistiť hlavne toto. Keď sa ich otec ukázal znovu, bol veľmi rozumný. Pochopil, že nežije a spomenul si na svoju smrť. Znovu savidel v nemocnici, ako vstáva zo svojho tela a sadá si na peľasť postele. Vôbec mu neprišlo divné, že vidí dvoje telo. Z nemocnice odišiel a zrejme sa potuloval okolo svojho domu, to mi už nepovedal a ja to usudzujem len podľa jeho oblečenia v akom poslednou dobou pred smrťou chodieval. Celú smrť zobral veľmi kľudne. Určite mu bolo lepšie pretože zomieral na rakovinu a mával veľké bolesti. Uvedomoval si, že tieto prešli a cíti sa dobre.
Poprosila som ho, či by sa so mnou nepozrel na svoju dcéru, ak by tam niekto pri nej bol, kto ju ovplyvňuje, pomohol by ho vziať do Svetla. Bez neho by som nemala právo vojsť do jej, kedysi jeho bývania. Spoločne sme ju navštívili a ja som si overovala u sestry všetko, čo vidím.
Na sestru nepôsobil nikto. Nuž čo, povahy sme všelijaké a on sám za živa vedel byť riadny nervák.
Preniesli sme sa k druhej dcére. Ospravedlnil sa jej a vysvetlil, že to bolo spôsobené aj bolesťami a občasným pitím. Pripomenul jej ako mu niekedy schovávala fľaše s alkoholom, aj to,  že najradšej pil borovičku a mamin rum do koláčov. Teraz sa z toho smial a bolo cítiť, že svoju dcérku mal aj tak rád.
Zabudla som napísať, že cestou k sestre našiel aj svoju babičku, ktorá doteraz bola pripútaná z nejakého dôvodu k zemi. Teraz u druhej dcéry spoločne čakali na Svetlo.
Povvedal, že má Majka chrániť svoju sestru bielym Svetlom a jej prudké slová púšťať jedným uchom dnu a druhým von.
Potom sa objavilo Svetlo. Zbadal ho a pozrel doň.
-Jooj Majka, keby si videla ako je tam krásne. Potom zbadal svoju mamu a manželku. Už už skoro vstúpil so Svetla, keď v tom sa zháčil. Pozrel na svoje montérky a spýtal sa :
– A to v tomto tam mám ísť?
Bolo mu jednoducho odpovedané niekým zo Svetla.
-Veď sa môžeš obliecť do čoho si len pomyslíš.
Bolo tam tiež cítiť smiech a radosť.
Uľavilo sa mu a v ten moment mal na sebe elegantný oblek, s bielou vreckovkou. Rozlúčil sa podvihnutím klobúka.
Všetci si vypočuli ešte Majkine slová rozlúčky a stratili sa.
Majka bola šťastná. Potvrdila, že aj predtým si jej otec  na sebe dával veľmi záležať. Tak aj do Svetla musel ísť ako veľký elegán.:)