Liečiteľ emócii

To, že mi minule otec ukázal mimozemšťanov bolo zrejme úmyselne.

Až mi je zaťažko o tom písať, pretože sama sa musím zmierovať s
vecami, ktoré sú mi ukázané. Ale stále myslím na to, že najhoršie
je neurobiť nič a preto naberám odvahu a píšem.
Prišla mi sms: Adikin otec dostal porážku, mami pošli mu energiu.
Hneď som dcérke volala, že to je samozerejmosť a ak s Adikou bude
hovoriť, nech jej hneď povie, aby sa mi ozvala.
Aj keď ma to trochu rozrušilo, pretože Adika a jej rodina sú
môjmu srdcu blízkí, sadla som si a šla zistiť ako na tom jej otec
je. Zle. Chvíľami vychádzal z tela a opätovne sa do neho vracal.
Striebornú šnúru som si nevšimla, ale okolo neho už bola mierna
strieborná žiara. Tej som sa zľakla. Tá existuje pred koncom
života. Adikinmu otcovi som dohovorila, aby sa snažil nevychádzať
z tela aj keď je to lákavé a samozrejme nie vždy to môžeme my
ovplyvniť. Vedela som aké farebné svetlo mám pri ňom používať,
aby som ho posilnila. Urobila som, čo som mohla, ale nič nebolo
vyhraté. Do nemocnice prišiel neskoro a jeho telo ho prestávalo
poslúchať.
Keď Adika prišla z nemocnice, hneď mi volala a referovala o jeho
stave. Toto bolo v sobotu. Na nedeľu som chcela mať istotu a
dohodla som sa s Adikou, že mi zavolá, keď bude pri ňom. Najskôr
síce trošku otáľala, pretože jeho stav bol vážny a na „jisku“ k
nemu púšťali návštevy len na 15 minút. Nevedela teda, či sa tam
dostane aj ona. Na návštevu ju pustili a mne zazvonil telefón,
že je pri ňom.
-Pozoruj ho a keď odídeš od neho zazvoň mi, nech si overím veci.
Ak som bola včera rozrušená, tak teraz ešte viac. Muž sa na niečo
nahneval a pokúšal sa to vyvŕšiť si na mne. Nemôžem o sebe
povedať, že patrím k submisívnym povahám, aj keď občas to tak
vyzerá. Vyzerá to tak preto, že už mi nezáleží na mnohých
veciach, na ktorých ešte väčšine ľudí záleží. Dnes som ani ja
nemala náladu odskákať si niečo za iného a pustila som sa do
slovného útoku. Tým som samozrejme dosiahla len to, že som sa
ešte viac rozrušila a hlavne zbytočne vyhodila energiu. Píšem tu
o tom preto, lebo v tú chvíľu mi zavolala Adika s tým, že je pri
otcovi.
Napriek rozrušeniu som si ihneď sadla a moje podvedomie sa vydalo
na cestu k nej do nemocnice.
Našla som ju. Videla som ju sedieť pri otcovi a hladiť ho po
ruke. Ešte stále som sa cítila nekľudná a oslabená, keď môj zrak
padol na druhú stranu postele. S úctou som ustúpila dozadu,
pretože tam stál a na Adikinho otca pôsobil Ježiš. Usmial sa na
mňa a druhou rukou vyslal ku mne prúd energie. Nebolo to prvý
krát, kedy som videla, že pri nemocnom stojí Ježiš a vedela som,
že tu moja práca končí. Zdravotný stav Adikinho otca je v rukách
jedného z najlepších liečiteľov.
Jeho láskyplná energia sa dotkla aj mňa a vybitá energia bola
späť.
Nebolo to prvý krát, čo som videla ako je pri nemocnom práve
Ježiš, ale prekvapením bolo, že nebol sám.
Vedľa neho stála pre mňa prapodivná bytosť.
Mne najviac pripomínala stojaceho ježka. Len namiesto
pichliačikov mal jemné krátke vlasy. Ale inak proste ježko.
Napriek všetkému sa mi páčil.
-Kto si?, opýtala som sa prekvapene.
-Murmon.
Preblesklo mi mysľou – meno?
-Nie, som z planéty Murmon, moje meno je ….
Neviem ako to mám napísať, pretože to znelo nevysloviteľne, niečo
ako xxxlmn povedané v jednom kuse.  Ja som si ho pre istotu
pomenovala Lemon
Táto zvláštna bytosť pôsobila na oblasť brucha.
Na moju telepatickú otázku – čo tu robí- prišla odpoveď.
-Liečim emócie. Planéta Murmon je vo vzdialenej galaxii a liečia
sa tam emócie.
Ešte by som rada položila veľa otázok, ale do obývačky vošiel môj
muž a nevediac, čo práve robím, ospravedlnil sa mi za svoje
chovanie.
Na toto nedorozumenie som už dávno nemyslela a mala som pocit,
že prešla spústa času a vo mne ostali driemať nezodpovedané
otázky.
Chápem, že pre muža som vyzerala, že len sedím na gauči so
zvesenou hlavou a zatvorenými očami a preto nemohol vedieť, čo sa
deje, tak sa proste začal so mnou rozprávať, ale mňa vyrušil z
niečoho veľmi zaujímaveho.  Uvedomila som si, že vďaka môjmu
ostrému jazyku som ho neupozornila, že idem „pracovne spať“. Tak
nejako totiž to vyzeralo.
O tomto nedorozumení píšem len preto, lebo Ježiš ho okamžite
eliminoval a dodal enegiu lásky. To bolo fajn a to že som
následne na to videla Murmona, bol úžasný zážitok. Možno mi bol
niekto z planéty Murmon ukázaný aj otcom, ale vtedy to bolo vo
veľmi rýchlom slede množstvo rôznorodých bytostí a ja si ich
nepamätám všetky.
Novým zistením pre mňa bola spolupráca Ježiša s inými bytosťami.
Keď som volala Adike a pýtala sa na stav jej otca s radosťou mi
oznámila, že už sedel a mierne dokázal komunikovať. Povedala som
jej o Lemonovi a emóciach. Jej otcovi zistili aj cukrovku a ešte
niečo v oblasi brucha, ale myslím, že Murmon tam bol hlavne kvôli
emóciam vyvolávajúcim cukrovku.  Na ďalší deň Adikin otec začal chodiť. Verím, že sa zo
všetkého postupne dostane.
Vo svete sa dejú prapodivné veci a žijú prapodivné bytosti, keď
konečne aj nám všetkým padne z očí opona, ktorá nám ich zastiera,
náš život sa stane omnoho bohatším.