Niekedy mi ľudia položia otázku, na ktorú odmietam odpovedať, odmietam sa na ňu pozrieť. Je o tom, ako dlho tu ešte s nami tento – nejaký človek bude, lebo … a povedia dôvod.
Niekedy už nemôžu vydržať a pozerať sa na chorého človeka a zniesť bezmocnosť,že mu nemôžu pomôcť. Niekedy si chcú urovnať akoby v predstihu veci spojené s dedičstvom a ktoré po jeho smrti aj tak budú musieť poriešiť a takto by to mali jednoduchšie. Prípadne rozmýšľajú nad rozvodom a či sa im lepšie oplatí počkať si na dôchodok po mužovi. Dôvody sú rôzne a nikoho neodsudzujem, každý je na niektorom stupni svojej cesty a rieši tak, ako najlepšie vie. Pokiaľ mi to čas a okolnosti dovoľujú, s každým sa snažím aspoň porozprávať a možno aj v tú chvíľu sa na niečo príde, nemôžem však nikomu zaručiť, že sa mi objaví napríklad nejaký anjel a napovie mi, čo by tomu dotyčnému nejako pomohlo, alebo čo má robiť. A nemôžem im ani odpovedať ako presne sa robí taká očista a či sa dozvedia to alebo ono. Neviem to. Vždy to môže byť iné. Ale viem, že ak chcem niečo takéto robiť, musím v prvom rade chrániť nie iba seba, ale aj toho s kým takýto rituál robím. Nie je to v absolútnej väčšine nič ani zaujímavého, ani strašidelného a zatiaľ z tých niekoľko stoviek prípadov bol len jeden jediný, kedy táto pre nás negatívna energia dotyčnú osobu šmarila o dvere asi meter za ňou. Ale nemusí sa diať relatívne nič. Ale v prvom rade chrániť život. Život ako taký, tu na zemi človek žije, ak mu fungujú jeho biologické funkcie tela , toto je prvoradé a potom sa môže začať život vylepšovať. Snažiť sa vyliečiť to , čo je choré. A týmto vlastne odpovedám, čo môžu robiť ľudia, kladúci mi takúto otázku týkajúcu sa dĺžky života. Snažiť sa vylepšiť stav, ktorý páve je. Na to musí byť aj pochopenie, trpezlivosť aj vedomosti. Keď ich nemám , neviem čo môže byť najlepšie, hľadám to. skúšam, skúmam . Nie vždy je človek uhranutý, prekliaty, alebo obsadený inou identitou, či energiou. Niekedy upadne do plačlivosi, letargie dokonca aj agresivity a príčinou môže byť obyčajná depresia, alebo ťažšie kóma. Aj to je však život, ktorý treba chrániť, hoci sa jeho stav dá nazvať skôr NEŽIVOT. Neživot sa treba snažiť opraviť a vrátiť k životu ako najlepšie vieme, či u seba alebo u druhého, ak to neviem hľadám opravára :-). Absolútna väčšina ľudí našťastie rieši život a len menšia časť NEŽIVOT
Ak človeku príde čas, opustiť navždy svoje telo aj tak, že sa pretrhne strieborná šnúra, je to absolútne nezvratné a môže sa už iba znovu narodiť. Lenže, aby sa mohol narodiť, musí prejsť iným životom, ktorý následuje po živote, ak sa dostane do Svetla a tam pochopí z nadhľadu svoje konanie v hmotnom tele. Tam sa neodsudzuje, neposudzuje, nehodnotí, tam chápe a vie. Vie všetko z pozície všeobjímajúcej lásky. Tak ako na zemi môže človek uviaznuť v NEŽIVOTE, tak môže uviaznuť v ňom z nejakej príčiny aj po smrti . A tu znovu platí V PRVOM RADE ŽIVOT. Bývalému človeku , ktorý sa zachytil v čase, priestore, alebo aj emócii je dobré pomôcť precitnúť do súčasného života, aby mohol ísť do Svetla a žiť život, nie ostať v NEŽIVOTE aj po svojej smrti.