18.Bezhraničná láska psov

Znovu a znovu sa presviedčam o dobrote psej duše a psej láske až za hrob. Tento krát zhrniem viac stretnutí so psími dušami do jedného príbehu. To, že náš Beny sa so mnou po smrti „rozprával“, bola pre mňa prvá a nová skúsenosť. Časom sa nakopili ďalšie: zistila som, že psí duchovia sa vedia smiať, dokážu pomáhať dušiam ľudí (postihnutá dcérka a kokeršpaniel), snažia sa pomáhať aj živým ľuďom. Často sa stane, že pri očiste človeka sa ukáže jeho, respektíve ich bývalý psík a odkáže, že ich ochraňuje aj teraz.
Pred pár mesiacmi mi volali klienti, ktorým uhynul pes. Samozrejme, že ho mali veľmi radi a pretože ma už niekoľkokrát navštívili, chceli vedieť, či neuvidím aj jeho. Ale áno. Ukázal sa mi. Pre istotu, že ide o ich psíka, padlo niekoľko otázok a odpovedí o tom ako vyzerá. A komunikácia so psom začala. „Povedal“, kde je pochovaný, aj to, že mu do hrobu dali vetvičku, ktorú mi ukázal. Nevedela som rozoznať, čo to je. Jeho majiteľ mi vysvetlil, že brečtan, a jeho vetvička sa do hrobu dáva preto, aby jeho duch nechodil. Neviem, aký to má skutočný význam, pretože som jeho ducha videla a chodil. Ani by som sa o tom nezmieňovala, ale keď uhynul pes priateľke, chcel na hrob ružový krík a psík druhej priateľky si želal tiež brečtan.
Nedávno ma poprosila istá pani, ktorej sa stratil psík, či ho náhodou nenájdem, že bude vďačná za akúkoľvek aj negatívnu správu. Ja si v hľadaní veľmi neverím, preto sa tomu radšej vyhýbam, ale tentoraz som urobila výnimku. Keď sme telefonovali, ukázal sa mi jej bývalý psík Dany, stredný pudlík. Aj on povedal, že je pochovaný u nich v záhrade, ukazoval mi kytice kvetov a ja si to vysvetlila tak, že asi chce na hrob kvety. Tak som to aj majiteľke povedala a ona na to: „Veď ja mu kvety nosievam, ale zanesiem mu ešte.“ Došlo mi, že mi ukazoval kytice rôznych kvetov a vlastne chcel iba potvrdiť, že o nich vie a týmto spôsobom sa  chce za ne majiteľke poďakovať.
Dany mi ukazoval niečo na bruchu a zároveň sa po ňom škrabal.
– On mal niečo s bruchom, keď uhynul?
– Nie, už bol starý.
Ale Dany neprestával brucho, a hlavne jeho pravú stranu, ukazovať. Pochopila som, že to myslí inak, vlastne upozorňuje na majiteľku.
– To vy, upozorňuje na vás. Nemáte na bruchu nejaký problém? Neviem, nebolí Vás, alebo vás netrápi na bruchu niečo?
– Nebolí, len sa mi vyhodili nejaké vyrážky.
– Tak neviem, stále sa mi snaží niečo na bruchu ukázať, len ja neviem na to prísť. O strateného psíka si nerobte obavy, nájdu ho dobrí ľudia. On proste musel utiecť. Keby nie teraz, tak neskôr, ale je to jeho osud. Hlavne si nerobte výčitky. Niečo takého mi povedal duch Dany a niečo som videla ja. Ale to hlavné: Dany si želal, aby mu majiteľka dala na hrob vetvičku brečtanu.
A je to tu zasa. Opäť brečtan. Takže zrejme brečtan pre psiu dušu nejaký význam má.
Tak prečo jej ho nedopriať? Možno je to pre nás posledná možnosť im ešte urobiť radosť.
Nemala som veľa času a majiteľkine dojatie sa prenieslo aj na mňa. Pretože som nebola doma a nemohla som si dovoliť slzy, rýchlo som rozhovor ukončila.
Dany sa mi ale objavil znovu a nechal jej odkaz, aby si dala dvojtýždňovú kúru pitia žihľavového čaju.
Aha, aj po smrti sa stará o zdravie svojej bývalej pani, záleží mu na nej. Bolo vidieť, že sa mali veľmi radi.

Neskôr mi majiteľka Danyho napísala, že použila niečo po záruke a zrejme preto tie vyrážky. Ja som si domyslela, že sa jej tým zrejme trochu poškodila pečeň a Dany sa postaral aby sa jej očistila.

Nedávno ma navštívila pani, ktorej zomrel priateľ Michal. Prišla hlavne kvôli nemu. Spočiatku sa mi jeho duch ukázal, ale potom, akoby si chcel overiť, že skutočne nežije, sa na chvíľu stratil.
Pri žene sa zrazu zjavil duch jej bývalého psa – tiež kokeršpaniela. V duchu som ho poprosila, aby privolal Michalovho ducha, lebo ak sa bude dať, mohol by odísť do svetla.
A čo tento kokeršpaniel? Ani sa nepohol. Naďalej ležal majiteľke pri nohách a keď som svoju žiadosť zopakovala, lenivo sa natiahol. Úplne ma ignoroval.

Medzitým sa objavili aj iní duchovia a nakoniec aj duch Michala. Svojej priateľke ešte poslal virtuálnu kyticu k jej blížiacim sa narodeninám a už bez akejkoľvek bolesti, zmierený, odišiel do Svetla. Lenivý kokeršpaniel odkázal majiteľke, nech sa nebojí, že ju bude aj naďalej chrániť.
Skutočne vernosť a láska psov nemá hranice.