Je dosť ťažké počuť, že niekto z vašej rodiny bol zavraždený. Aj za mnou boli ľudia, ktorým sa to stalo.
Mojou úlohou na tomto svete však zjavne nieje určiť vraha, ale pomôcť duši, ktorá takýmto spôsobom musela na druhý svet ísť. Niekedy však prekvapí samotná duša,
Neviem v akom poradí sa toto všetko odohralo ale nakoniec je to jedno.
Zavolal mi človek, ktorému zavraždili sestru. Ukázala sa mi. Nevedela však nič. Nepamätala si nič. Ako duch stratila pamäť. Jej myseľ nedokázala prijať, že sa niečo takéto mohlo stať. Nevedela si spomenúť ani na svojich blízkych. Ešte asi dvakrát sa mi ukázala, raz chcela zachrániť svoje dieťa, to už vedela, že nežije. Keď ju postihla smrť bola tehotná a teraz svoje dieťa hľadala.
Pri prvom raze mala v rukách vetvičku orgovánu. Zrejme ho mala rada. Keď ju pochovávali, orgován jej na hrob položila aj jej mama. Verím, že jej tým urobila radosť a že postupne sa spamätala a odišla do Svetla, kde sa jej prežitá bolesť úplne rozpustí.
Inokedy za mnou prišli obaja rodičia. Pri nich som dokázala vidieť kúsok z konca života ich dcéry. Opísala som im terén, kde sa to stalo. Lenže ani Eva neprišla na to, že už nežije. Utekala už ako duch ďalej pomedzi riedke tenké stromčeky. Jej vrah telo preniesol a ukryl. Našťastie Evu sa mi podarilo poslať do Svetla aj bez prítomnosti rodičov. Viem, že je v poriadku.
Opäť prišli rodičia, aj keď nie obaja boli vlastní. Zabili im syna. Ich syn ma však navštívil ešte pred nimi.Na to nasledoval telefón a potom stretnutie.
Videla som synovými očami. Opísala miesto kade kráčal a potom sa mu už len zotmelo pred očami.Svojho vraha nevidel. Ale videl niekoho iného. Videl dušu svojho spolužiaka, ktorý spáchal samovraždu skokom z výšky.
Keď som robila očistný a oslobodzujúci rituál s jeho matkou, ukázal sa, ale nechcel ísť preč. Zrazu jednoducho zmizol, len predtým povedal, že ešte niečo musí.
Vrátil sa a nebol sám. Priviedol aj dušu spolužiaka. Spolu napokon odišli.
Jeho matka mi rozprávala, aký bol dobrý človek a ako pomáhal mladým, deťom a iným. Jeho povaha sa nestratila ani potom. Pomohol aj po smrti duši svojho spolužiaka,uviaznutému v časovej slučke a vzal ho so sebou do Svetla.
Mnohí ľudia museli prežiť násilnú smrť svojho blízkeho, zatiaľ určite nie som pripravená odhaliť ich vrahov, duše zavraždených mi to zatiaľ nepovedali, možno niekedy to bude inak, možno nie pretože by to narúšalo chod udalosti cez ktoré sa my ľudia musíme niečo naučiť.
Možno odpusteniu, tak ako to dokázali rodičia zavraždenej dcéry, ktorí dokonca jej vrahovi boli osobne povedať, že mu odpúšťajú.
Obdivujem veľkosť ich duše, musí byť nesmierna, aj keď prežitá bolesť pri takýchto udalostiach sa nedá opísať.
O smrti spojenej s vraždou sa nechcem viac rozpisovať, chcem len naznačiť, čo môže približne potom prežívať takáto duša. Tiež rodičom dať maličkú útechu, že ich dieťa vo Svetle už nebude trpieť.