24.Incheba – nová skúsenosť

Cestovala som na prednášku na Inchebe. Už cestou mi bolo zvláštne. Nemala som trému. Tú som dávno stratila, ľudí
mám rada a tešila som sa. Lenže zvláštny pocit čohosi akoby ťažkého a ospalého. Nie, nebola som vo svojej koži. Dokonca sa to začalo stupňovať a ja som pomaly nebola schopná sa sústrediť na to ,čo idem robiť. Vedela som,  že zrejme nebudem schopná rozprávať a poprosila som moderátorku Eriku, aby sme urobili prednášku vo forme rozhovoru. Svoje pocity som spočiatku pripisoala nedostatku spánku a únave. Lenže aj inokedy zavčas ráno vstávam, cestujem autobusom a v ňom spím. Vtedy sa mi nedalo, napriek pocitu niečoho ospalého. Na Inchebe sa pridal pocit hukotu v ušiach. Ledva som odpovedala na otázky jedno dvojslovnými spojeniami. Bola som smutná, že som určite ľudí sklamala, lenže aj s tým som sa dokázala veľmi rýchlo zmieriť. Nedokázala som si výstavu na Inchebe vychutnať ako inokedy. Musela som odísť. Spať som mala u priateľky. Došla som k nej a šla som si ľahnúť. Vyrušil ma telefón.
-Zdenka? Anetka má problémy, kedy prídeš do Bratislavy?Asi potrebuje očistiť.
-Som v Bratislave a pôvodne som Ťa chcela prekvapiť, ale si ma načapala.
Odpovedala som druhej priateľke Vierke.
– No vieš čo, ona už niekoľko nocí nemôže spať a má pocit čohosi ťažkého. Či na nej niečo nieje, alebo čo sa s ňou deje.
Dohodli sme si stretnutie. Ale ako sme skončili telefonovať, moje pocity hukotu a ťažoby skončili tiež.
Okamžite. Spozornela som.
Kto sa mi neukázal, ale takýmto spôsobom sa snažil dať najavo, že je tu?
Na druhý deň sme sa stretli.
Anetka má rada vodu. Chodieva dokonca na preteky a je celkom úspešná. Niekedy chodieva aj splavovať rieku, alebo sa len tak povoziť na vlnách.
Dala som ju do ochranného kruhu a ukázala sa mi rieka.Videla som, akoby som bola s Anetkou v člne. Anetka mi predtým rozprávala, že kedysi našla v rieke mŕtvolu. Teraz som sa ocitla v tom okamžiku.
-Bola len kúsok od Teba, však?
– Hej skoro som do nej buchla veslom.
-Nevidela si jej do tváre, mala ju vo vode.Videla si len chrbát, však?
-Áno. A ešte som sa bola pozrieť, keď našli utopeného mladíka.Ale to som bola na brehu.
Naskočil mi iný film.
Vidím ducha utopenej ženy, ktorý ešte nepochopil , že nežije a stále sa snaží plávať. Zrazu duch ženy zbadá čln s dvoma mužmi, plaviacimi sa po rieke. Snaží sa dostať k nim do člna. Ale čln sa prevracia a bohužiaľ aj oni dvaja končia vo vode. Jeden z nich ostal s duchom ženy. Ani jeho telo nemohli nájsť niekoľko týždňov.
Anetka bola pri tom, keď sa našlo. Bola zvedavá a šla pozrieť, ale zvedavosť sa niekedy nevypláca. Predtým našla telo ženy a teraz pozerala na utopeného mladého muža. Odrazu duch tohto muža kráčal z vody na breh. V hlúčiku zbadal
Anetku. Ajaj ako sa mu len zapáčila. Začal jej lichotiť. Postupne sa do Anetky veľmi zaľúbil a ostal s ňou.
Pri Anetke v ochrannom kruhu sa zjavili obaja – žena  aj mladík. Podarilo sa mi vysvetliť im situáciu a odišli do
Svetla.
Anetka mala nejakú dobu pokoj. Ale po niekoľkých mesiacoch sa ozvala znovu, že potrebuje očistiť.
Nevedela či len od nejakej negatívnej energie alebo od ducha. Dva týžne dozadu mala zvláštny sen. Ukázala sa jej babička o ktorej sme vedeli, že je už vo Svetle a povedala jej:“Anetik, nájdi si ma!“
Na stretnutí mi o tom rozprávala. A mne začal pocit ako na Inchebe. Podivný hukot v ušiach. Na prvý pohľad som
na Anetke nič nevidela. Keď som ju však dala do ochranného kruhu a prvý krát stiahla negatívnu energiu, ukázala sa žena. Duch mladej ženy. Po stiahnutí druhej vrstvy vystúpili dvaja chlapci. Mladší odetý len do nejakej súkennej haleny. Mohol mať sedem rokov.Staršieho si dnes už neiem vybaviť, ale vyzeralo to tak, že mladšieho chcel zachrániť, lenže utopili sa obaja. Dávno, veľmi dávno. V rieke mohli byť aj stopäťdesiat rokov.
Žena sa utopila najviac niekoľko rokov dozadu. Teraz bol ich čas odchodu do Svetla a Anetka, ku ktorej sa pripojili zrejme počas prechádzky okolo Dunaja bola ich prechodným domovom.
Jej babička chcela Anetke aj duchom pomôcť a zvláštnymi spôsobmi to dávala Anetke najavo, až do doby kým sme sa
nestretli.
Len dúfam, že Anetka nebude vyvolenou osobou na odvádzanie utopených. Snažím sa ju chrániť.
Ja už teraz viem, že hukot v ušiach mi bude naznačovať, že pomoc potrebuje duša utopeného.
Obvykle sú duchovia viditeľní inak, Teraz to bola nová skúsenosť, keď vystupovali až z jednotlivých vrstiev.
Anetka má však ešte jedného ochráncu, či skôr celá ich rodina má v nebi liečiteľa. Ale o tom v inom príbehu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *