Tento príbeh bude krátky, ale dúfam, že dodá nádej ďalším milovníkom psov. Hlavne tým zvedavým. Čo sa môže stať s ich miláčikom po smrti? Kam odíde? Bude v poriadku? Vo svojej láske ich trápia presne tie otázky ako aj u ľudí.
Ozval sa mi mladý muž. Uvádzam časť jeho mailu:
„Dobry den Vazena pani Zdenka.
Volám sa … (dajme mu meno napr Roman-nestihla som sa ho spýtať, či by súhlasil s pravým menom)
a na vasej stranke som si precital zaujimavy pribeh o vasom psovi a o vasom zazitku s nim. Pred par dnami mi zomrel psik. Zabil mi ho iny vacsi pes. Bol som prec ked sa to stalo. Strasne ma mrzi, ze som sa s nim nestihol rozlucit, a ze som pri nom nebol. Chyba mi. Vacsina ludi sa nevie vzit do mojej koze. Nebral som ho ako psa. Bol pre mna ako moje dieta. Moj syn. Moj najlepsi kamarat. Vacsina ludi vravi ze to je len pes a treba sa s tym zmierit ako s ranou osudu. Ja verim ze mal dusu. Strasne rad by som ho mal pri sebe. Chcem sa preto opytat ci by ste vedeli ci sa narodi znovu ako ten vas? Dakujem“
Nemám vo zvyku sľubovať, že to určite zistím a uvidím, pretože to nikdy neviem, čo sa udeje. Ale predsa sa podarilo a jeho psík mi povedal, že sa narodí znovu ako vlčiak. Bola som spokojná, pretože sa mi podarilo dať Romanovi nádej, že so svojim milovaným psíkom bude znovu. Ale o pár dní mi znovu napísal:
„Dobry den Vazena pani Zdenka. Pisem Vam zase ohladne mojho psa . Ked sme sa predcasom rozpravali, tak ste mi oznamili, ze sa narodi ako vlciak. Ako som vam spominal moj ujo ma mat teraz malych vlciakov. Narodili sa. Bolo ich 12 avsak prezili iba 4. Este som ich nebol pozriet. Chcel by som vediet ci teda medzi nimi alebo ci sa to da nejako zistit alebo mi nezostava ako ho ist pozriet. Medzicasom zadovazila moja rodina ine steniatko rovnakeho plemena . Nikto nevie o nasom rozhovore ani co ste mi povedali. Je teda nejaky sposob ako to zistit? Alebo jedine tam ist sa pozriet na nich? Co ak ho spoznam a on spozna mna? Bojim sa preto lebo moja rodina by nedovolila dalsieho psa a ja sa neustale nad tym trapim, neviem ci ma to niekedy prejde, zabil by ma ten pocit, ze by som ho nemohol vziat so sebou a ze by som ho znovu stratil. Ci je tam lepsie ist alebo nie. Vy ste vraveli, ze ste svojho psa ked sa narodil znovu spoznali. Spoznal aj on Vas? Dakujem“
Aha ho. Ako sa to zamotalo a ja som si myslela aké jednoduché a vyriešené. Mimochodom – neviem či ma spoznal náš bývalý psík, rozhodne to nedal najavo, ale ja som si uvedomila, že aj psíky a ich duše sa vyvíjajú. Dnes máme doma psa džentlmena – keď jeho sestra čaká mladé a dáme mu nejakú kostičku, zanesie ju jej. Keď sa im dá do misky, nechá najskôr, nech sa nažerie ona, alebo dokonca nech sa najskôr nažerú malé mačičky. Keď nám uhynulo malé kurčiatko, zobral ho skôr než ja a utekal s ním v papuľke preč . Hádam si nemyslíte, že ho zožral?! Zaniesol ho našej čínskej svinke, pretože mala mladé.Nezožrala ho síce ani ona – ale nieje to až nenormálne? Svinku sme voľne púšťali. Chodila po dvore a keď chcela vliezla do chlievika. Prišla, keď som ju zavolala a keďže teraz bývame blízko lesíka, „pomilovala “ 🙂 sa s diviakom:) Ale skutočným otcom, ktorý sa o mladé staral bol náš pes džentlmen. Nosieval im kadejaké dobroty a strážil, aby sa od mamy nezatúlali ani o kúsok. Nik z nás ho na takéto veci necvičil a ja si dovolím domýšľať na základe jedného psíka, že aj duše psov sa vyvíjajú.
A čo spravil bývalý Romanov pes? Úžasnú vec, ktorú som Romanovi napísala.
„Dobrý večer,
volala som Vám ,kvôli vysvetleniu, že Sparky sa rozdelil. Teda jeho duša . Keď už vedel, že budete mať aj iného psíka, určitú časť svojej duše prevtelil doňho. Je to zložitejišie , ale každá duša sa delí a predsa je z nej celok. A nebojte sa psiu vernosť zradiť nemôžete. Psík aj tak zariadil, aby bol s Vami 🙂
Prajem veľa krásnych dní so staronovým priateľom.
Zdenka Janková“
Aj pre mňa to bolo úžasné. Pôvodne som ani nemala v úmysle tento príbeh napísať, ale Romanov psík dostal svojou vernosťou aj mňa. Kvôli nemu rozdelil svoju dušu.