16.Mama, pozri…

Čakala som, kedy sa mi ozve niekto, kto patrí k duchovi statného muža, ktorý sa včera večer prechádzal po kuchyni. Zazrela som ho cez sklenenú výplň spálňových dverí. Nevenovala som mu pozornosť, len som videla, ako sa zrazu objavil pri rohovej lavici, odkiaľ prešiel do rohu cez kuchynskú linku. Statný, široké plecia, na sebe mal tmavú khaki vetrovku a na hlave obtiahnutú čiapku. Nezastavil  sa, nič nenaznačil, akoby ma ani nevidel. No nič, veď ak by ho niečo gniavilo, bol by iný. Keďže sa mi zdalo, že prišiel zo Svetla a viac sa už neukázal, nechala som to tak. Jeho svet sa na chvíľu prelínal s naším. Náhoda to nebola, ale čo mal za lubom, prečo sa objavil, netuším. Stáva sa mi to často, ale už dávno som sa naučila nezaoberať sa tým, vyčkám, ako sa veci vyvinú. Continue reading „16.Mama, pozri…“