Kategória: Príbehy

Cestovala som na prednášku na Inchebe. Už cestou mi bolo zvláštne. Nemala som trému. Tú som dávno stratila, ľudí
mám rada a tešila som sa. Lenže zvláštny pocit čohosi akoby ťažkého a ospalého. Nie, nebola som vo svojej koži. Continue reading „24.Incheba – nová skúsenosť“ →

Je dosť ťažké počuť, že niekto z vašej rodiny bol zavraždený. Aj za mnou boli ľudia, ktorým sa to stalo.
Mojou úlohou na tomto svete však zjavne nieje určiť vraha, ale pomôcť duši, ktorá takýmto spôsobom musela na druhý svet ísť. Niekedy však prekvapí samotná duša,
Neviem v akom poradí sa toto všetko odohralo ale nakoniec je to jedno. Continue reading „23.Duše po vražde“ →

Dlho som uvažovala či tento príbeh uverejniť, ale vzhľadom k tomu, že sa zaoberám hlavne životom po živote, musím, aj keď sa ma to bytostne dotýka. Keď sa nad tým tak zamyslím, kľudne by z toho mohla byť jedna z častí seriálu Kosti, aj keď neviem, aký by tam bol koniec, pretože vo filme vždy vraha nájdu. Ale tu? Continue reading „22.Stratená sestra“ →

Už dlhšie som tu nepísala , vyrovnávala som sa so
skutočnosťami,ktoré sa mi stali v poslednej dobe.Boli to silné udalosti aj preto nadpis hore a ten odstup od písania. Opíšem ich postupne, ale najskôr príbeh, ktorý sa stal pred tromi rokmi.Príbeh o tom, ako som sa na vlastnej koži veľa naučila, že si máme dávať pozor na vlastné želania, lebo by sa mohli splniť.  Continue reading „21.Nevadí, že je búrka, nakoniec sa vždy objaví dúha.“ →

Žijem v dosť nedostupnej dedinke, ale pani Dagmar si napriek tomu dala tú námahu ma navštíviť. Zomrel jej priateľ s ktorým sa bohužiaľ pred smrťou poškriepila a teraz ju to veľmi trápilo. Jej priateľa som videla mihnúť sa pri nej hneď ako prišla. Bolo by dobré, aby aj on odišiel do sveta duchov, tam kde sa môže ďalej rozvíjať a konečne naplno spoznať, že život smrťou nekončí. Vo svojom živote v tele z mäsa a kostí neveril na takéto veci a aj jeho zastihla smrť nepripraveného. Chvíľu nebolo jasné, či dôjde k odvedeniu tohto ducha, lebo Continue reading „20.Pes ignorant a duch muža, ktorý stratil ženu dvakrát.“ →

Ivetka sa so mnou začala  telefonicky rozprávať asi pred troma mesiacmi.
Vtedy na druhý svet nečakane odišla jej sesternica a najlepšia kamarátka Renátka. Najskôr som jej v telefóne vysvetľovala , že ja duchov nevyvolávam a neviem , či sa mi Renátka ukáže alebo nie. Najlepšie sa mi to darí, keď som s niekým osobne a ešte k tomu ja držím skoro hladovku a ona by mala držať bezmliečnu diétu. Samozrejme , že alkohol ani v malom množstve neprichádza do úvahy.  Continue reading „19.S Ivetkou“ →

Znovu a znovu sa presviedčam o dobrote psej duše a psej láske až za hrob. Tento krát zhrniem viac stretnutí so psími dušami do jedného príbehu. To, že náš Beny sa so mnou po smrti „rozprával“, bola pre mňa prvá a nová skúsenosť. Continue reading „18.Bezhraničná láska psov“ →

Čakala som, kedy sa mi ozve niekto, kto patrí k duchovi statného muža, ktorý sa včera večer prechádzal po kuchyni. Zazrela som ho cez sklenenú výplň spálňových dverí. Nevenovala som mu pozornosť, len som videla, ako sa zrazu objavil pri rohovej lavici, odkiaľ prešiel do rohu cez kuchynskú linku. Statný, široké plecia, na sebe mal tmavú khaki vetrovku a na hlave obtiahnutú čiapku. Nezastavil  sa, nič nenaznačil, akoby ma ani nevidel. No nič, veď ak by ho niečo gniavilo, bol by iný. Keďže sa mi zdalo, že prišiel zo Svetla a viac sa už neukázal, nechala som to tak. Jeho svet sa na chvíľu prelínal s naším. Náhoda to nebola, ale čo mal za lubom, prečo sa objavil, netuším. Stáva sa mi to často, ale už dávno som sa naučila nezaoberať sa tým, vyčkám, ako sa veci vyvinú. Continue reading „16.Mama, pozri…“ →